Lista de dorințe 0
Všetky kategórie

Zemiak – potravina na hranici medzi nútnosťou a kultúrou

V obci  Nová Huta - Şinteu, nájdeme najväčšiu komunitu Slovákov v Rumunsku, pre ktorých má zemiaková kultúra osobitnú úlohu. O význame zemiakov v živote Slovákov usadených v Bihore sme sa rozprávali s pánom Miroslavom Iabloncsikom, honorárnym konzulom Slovenskej Republiky v Rumunsku.

heading_title

Podľa údajov FAO, sa na celom svete ročne zozbiera viac ako 370 miliónov ton hľúz. Zemiaky sú veľmi obľúbené aj v Rumunsku. Sadbový materiál má prijateľnú cenu, kultúra nie je príliš náročná na poľnohospodársku techniku ​​a naša klíma je pre nich skvelá. Okrem toho je tento potravinový výrobok veľmi univerzálny, pretože sa dá jednoducho a rýchlo variť mnohými spôsobmi.

Akokoľvek by ste ich pripravili, zemiaky sú považované väčšinou spotrebiteľov za veľmi chutné. Zoznam ich vlastností je dostatočne dlhý, zemiaky sú bohaté na živiny, sú sýtne a môžu sa dlho skladovať, preto si ich vychutnávame aj v chladnom období.

Zdá sa však, že nikde nie sú zemiaky tak cenené ako v Novej Hute - Şinteu . Domáci Slováci to využívajú na maximum, pretože ich história na rumunskej pôde je hlboko spojená s týmto jedlom, ktoré sa stalo symbolom miestnych tradícií a kultúry.

Príbeh zemiakov z Novej Huty - Şinteu, nám v tomto rozhovore priblížil honorárny konzul SR v Rumunsku, pán Miroslav Jabloncsik.


1. Často sme vás počuli hovoriť, že „zemiak je chlebom Slovákov“. Čo toto slovné spojenie vlastne znamená a ako sa význam zemiaku odráža v slovenskej kultúre?


Aby ste úplne pochopili význam výrazu, ktorý ste správne reprodukovali, musím sa s vami podeliť o kúsok histórie Slovákov usadených v Novej Hute - Sinteu. Keď prišli do tejto Bihorskej oblasti, poľnohospodárstvo sa v Novej Hute - Şinteu  nevykonávalo. Bola to len lesná oblasť. Až po vyrúbaní lesov začali vážne uvažovať o tom, že by mali niečo pestovať pre každodennú stravu svojich rodín. Zo všetkého, čo skúšali, sa úrode zemiakov darilo najlepšie.

Keďže v tomto kúte sveta sa vôbec neobchodovalo, nemali možnosť si kúpiť to, čo potrebovali k životu. Zachránil ich však zemiak. Zemiaky jedli každý deň, v rôznych podobách (až neskôr začali pestovať aj raž, čo pomohlo trochu spestriť stravu). Život bol ťažký, nielen čo sa týka jedla. Nemali elektrinu, ani cesty. A počasie nebolo veľmi prívetivé.

Zaujímavé je ešte niečo. Zemiaky sa po zbere ukladali do vykopaných jám v záhrade, v tvare hrušiek, pretože nemali pivnice ani komôrky. Zliezli tam s rebríkom a vzali si toľko zemiakov, koľko potrebovali do košíka.

Postupom času sa ľudia okolo Novej Huty - Şinteu dopočuli o kvalite zemiakov a začali ich vymieňať. Vrecia zemiakov vymenili za vrecia kukurice či pšenice, čím si zlepšili obživu.


2. Povesť zemiakov z Novej Huty - Şinteu, konkuruje povesti melónov v Dăbuleni alebo kapuste v Toboliu. Prečo sú zemiaky pestované v Novej Hute - Sinteu také výnimočné?


Zemiaky z Novej Huty - Sinteu chutia lepšie ako kdekoľvek inde, ktoré vyskúšate. Nehovorím vám to len ja, ale každý, kto to trochu gastronomicky zažil, to potvrdí.

V prvom rade sa ich pestovanie vykonáva v nadmorskej výške 600 - 700 metrov. Prečo je to relevantné? Pretože nie sú v kontakte s mnohými chorobami alebo škodcami špecifickými pre plodiny, ako sú chrobáky Colorado. Preto ich netreba striekať, sú prírodné. Potom je ešte veľa rodín, ktoré praktizujú ručný zber, tak ako za starých čias. A pôda má vo svojom zložení kremík, ktorý je naozaj zvláštny.

Pridal by som aj neznečistené životné prostredie a starostlivosť Slovákov, ktorí ich pestujú. Ak čítate tento rozhovor a ešte ste nevyskúšali zemiaky z Novej Huty - Sinteu, pozývam vás, aby ste to urobili!




3. Aké tradičné a moderné techniky používajú miestni obyvatelia Novej Huty - Şinteu  na pestovanie zemiakov a ako prispievajú ku kvalite úrody?


V Novej Hute - Şinteu miestni obyvatelia používajú tradičné aj moderné techniky pestovania zemiakov, v závislosti od želaní a zdrojov každého človeka. Zvyčajne tí, ktorí majú okolo 1 - 2 hektárov, obrábajú svoju pôdu tak, ako sa to naučili od svojich rodičov a starých rodičov. Väčšina to robí pre vlastnú spotrebu alebo pre drobnú živnosť. Stále sa držia tradícií, aj keď dnes už zvieratá na prácu veľmi nepoužívajú. Je potrebne oceniť aj to, že nepoužívajú chemické hnojiva; uprednostňujú, aby bolo všetko čo najprirodzenejšie a zber robia ručne.

Na druhej strane, máme aj Slovákov, ktorí v posledných rokoch prešli na modernú techniku ​​a veľkú časť procesov zmechanizovali. Obchodujú vo väčšom rozsahu, majú od 10 do 20 hektárov. Mnohým z nich sa podarilo získať európske financie na rôzne projekty a investovali do nového vybavenia. Používajú aj komerčné hnojivá, ale najmä organické, ako napríklad od Rokosanu - a som rád, že podporujete túto značku, pretože má niektoré udržateľné a ekologické postupy.

Bez ohľadu na spôsob, každý uprednostňuje sadbové zemiaky z vlastných zdrojov, pretože sú už v Novej Hute - Sinteu prispôsobené miestnym podmienkam. A samozrejme praktizujú striedanie plodín. Na to, aby ste to dokázali, potrebujete pomerne veľa pôdy, ale na Novej Huti - Şinteu  to nie je problém. Každá rodina má okolo domu v priemere okolo 7 hektárov pôdy, takže miesta je dosť.


4. Ako miestni pestovatelia v Novej Hute - Şinteu  riešia odbyt zemiakov a aké trhy využívajú?


Ak ešte pred pár generáciami Slováci využívali zemiaky na prežitie, dnes sú zemiaky z Novej Huty - Şinteu také známe, že pre mnohých sa ich pestovanie a predaj stali hlavným zdrojom príjmov. Veľmi pomohol fakt, že v okolí sa otvorilo niekoľko reštaurácií, ktoré nakupujú priamo od výrobcov. Ale nielen to. Teraz má každý prístup k technológiám; odfotia svoje vrecia zemiakov a zverejnia ich na Facebooku. A hneď si pritiahnu kupcov. Jediným problémom je, aby miestni obyvatelia zvládli dopyt, ktorý je veľmi vysoký. To v podmienkach, keď majú zemiaky z Novej Huty - Şinteu  vyššiu cenu, ako je národný priemer.


5. Myslíte si, že by v budúcnosti mohli zemiaky z „malého Slovenska“ skončiť na exporte a čo by tento krok znamenal pre miestnu komunitu?


Potenciál v tomto smere je a nepochybne by to bola veľká výhra pre komunitu, ale aj hrdosť pre nás všetkých. Už teraz rokujeme s firmou zo Slovenska, ktorá vyrába len zemiakové lupienky. Navštívili sme ich továreň - je to krásny rodinný podnik a dúfame, že s nimi budeme spolupracovať. Vývoz však prináša aj výzvy, napríklad zabezpečenie dostatočného množstva podľa požiadaviek partnerov počas celého roka.



6. Povedzte nám o „Zemiakových slávnostiach“, ktoré sa každoročne konajú v Novej Hute - Şinteu, a ako prispievajú k zachovávaniu slovenských tradícií.


„Zemiakové slávnosti“ sú radostnou udalosťou pre všetkých obyvateľov Novej Huty - Şinteu, pretože sa tým končí práca na poli. Výrobcovia prinášajú svoje zemiaky, predávajú, ale zúčastňujú sa aj všelijakých súťaží: kto vypestoval najväčší zemiak, komu sa podarí najdlhšie ošúpať zemiak alebo kto vypestoval najkrajší zemiak. Deti milujú pripravené súťaže a turisti prichádzajú z celého sveta – z Oradei, zo Șimleul Silvaniei, najmä preto, že podujatie je dobre propagované. Robíme všelijaké zemiakové špeciality, máme koncerty, ľudové tance a hrdo sa prezentuje tradičný slovenský kroj.


7. Do akej miery sú mladí ľudia z Novej Huty - Şinteu zapojení do tradície pestovania zemiakov a aké opatrenia sa prijímajú na zabezpečenie pokračovania tohto zamestnania?


Mladí ľudia sú veľmi zapojení a sme na nich veľmi hrdí. Úprimne, nikdy som nevidel takú pracovitú komunitu, ako je tá v Novej Hute - Şinteu, bez ohľadu na vek. Myslím si, že v budúcnosti nebude dôležité, koľko bude stáť kilo zemiakov – som si istý, že mladí ľudia ich budú pestovať aj naďalej, pretože je to súčasť ich kultúrneho dedičstva.


8. Aké iniciatívy a projekty ste ako honorárny konzul realizovali alebo pripravili na podporu pestovateľov zemiakov v Novej Hute - Şinteu?


Ako konzul propagujem zemiaky z Novej Huty - Şinteu vždy, keď mám možnosť. Ich kvalitu tak spoznali investori zo Slovenska, Česka, Poľska a z iných krajín. S podporou miestneho úradu, sa tiež snažia čo najviac uľahčiť investície. Napríklad nedávno investor z Poľska zaviedol automat na zemiaky v Novej Hute - Şinteu - prvý v Rumunsku. Zaplatíte kartou, vyberiete si množstvo a tašku dostanete na mieste, veľmi jednoducho a rýchlo.

Ako podnikateľ, vo svojich reštauráciách, vrátane Huta Slávia, používam len zemiaky od lokálnych výrobcov. V skutočnosti sú zamestnanci Huty Slávie hlavnými výrobcami, od ktorých nakupujem. Práve preto, že vedia, že som dôsledný nákupca, začali obrábať väčšie plochy a ja ich odmeňujem férovou cenou. Dokonca sme si všimli, že sa medzi nimi rodí zdravá súťaživosť súvisiaca s kvalitou zemiakov a to nás môže len tešiť. Sú to úžasní ľudia a je mi cťou s nimi spolupracovať!


9. Aké sú najobľúbenejšie slovenské zemiakové jedlá a ako odzrkadľujú rozmanitosť a kulinársku tradíciu slovenskej komunity v Novej Hute - Şinteu?


V reštaurácii Huta Slávia sa najviac predávajú zemiakové halušky s bryndzou a slaninkou, halušky s kyslou kapustou a slaninkou a zemiakové placky. Úplne chutné! Nezabudnite na pálenku z Novej Huty - Şinteu. Skvele im to spolu ide! Spomenul by som aj zemiakovo-hubovú polievku, ktorá sa volá hribovica. Hovorí sa tomu „jedlo chudobného“, pretože nie je drahé, ale nasýti. Huby pochádzajú z lesa, smotana je od Slovákov, ktorí majú kravy a nechýbajú zemiaky. Pre chuť pridáme trochu divého tymianu. Je to aj na pôst, pretože u nás, katolíkov, nie sú počas pôstu zakázané mliečne výrobky.

Na záver pán Miroslav Iabloncsik súhlasil, že sa s komunitou ROA Garden podelí o jeden zo svojich obľúbených zemiakových receptov zo slovenskej kuchyne: PODLESŇAK. „Na prípravu tohto jedla postupujeme nasledovne: očistíme zemiaky, dobre ich umyjeme, najemno nastrúhame, trochu osolíme a zmes vyžmýkame, aby sme odstránili zbytočnú tekutinu. Potom to všetko rozložíme na plech, na hrúbku prsta a pol. Necháme piecť v rúre, kým sa nevytvorí kôrka, asi hodinu, bez toho, aby sme ho prevrátili.

Vychutnajte si ho s radosťou spolu s domácim jogurtom!"


Súvisiace články

Pestovanie vlastného jedla: Výzva alebo požehnanie?

Pestovanie vlastného jedla: Výzva alebo požehnanie?

Vo svete, kde často závisíme od druhých, pokiaľ ide o naše najzakladanejšie potreby, pestovanie vlastného jedla sa stáva hlbokým aktom starostlivosti o seba a svojich blízkych. Záhradníctvo preto otvára cestu k autonómnemu a vyváženému životnému štýlu. Každé semienko, ktoré vyklíči, v sebe nesie nádej na bezpečnejšiu a zdravšiu budúcnosť a vaša záhrada sa môže stať útočiskom, kde nájdete pokoj, spokojnosť a naplnenie jednoduchého, ale zmysluplného života.